Zvyškové teplo je podľa Janošovského napríklad ohriaty vzduch z komínov
priemyselných podnikov, ale aj z bežných klimatizácií, administratívnych
budov, nákupných centier, supermarketov a datacentier. Je ho dostupné
veľké množstvo, pričom sa podľa neho takmer dve tretiny tepla využívajú
neefektívne.
"Keby sme využili najvyšší možný potenciál nášho tepla, tak v prípade
miest by to bolo na úrovni desiatich miliónov gigajaulov (GJ), v
prípade priemyslu to bolo až 13 miliónov GJ. V podstate by sme dokázali
vykurovať zhruba 50 % spotreby obchodov a služieb. Ak by sme sa pozreli
na domácnosti, tam nám vyšlo okolo 23 % bytov," uviedol Janošovský. Odkázal sa na európske štúdie, ktoré vychádzajú z verejne dostupných dát.
Výhodou Slovenska je podľa neho hustá sieť diaľkového vykurovania v mestách. "Niektoré
výrobné jednotky vykurujú priľahlé budovy, prípadne vznikajú nejaké
komunitné centrá, ktoré využívajú odpadné zdroje tepla," dodal Janošovský.
Najefektívnejšie je podľa neho využiť teplo tam, kde vzniklo. "Takýmto
spôsobom fungujú priemyselné podniky. Tie sa snažia tie spaliny
vypúšťať čo najstudenšie a využiť to teplo maximálne vo svojom procese.
Je to ekonomické a zároveň to minimalizuje straty do okolia," priblížil.
Najviac tepla podľa analýzy GreenTalk má k dispozícii Košický kraj,
najmä vďaka svojmu priemyslu, nasleduje Bratislava a Žilina. "Žilinský,
Košický a Prešovský kraj sú práve tie kraje, ktoré sú najviac ohrozené
energetickou chudobou. Práve tam nám vyšlo, že máme k dispozícii
relatívne tento lacný a neznečisťujúci zdroj tepla," doplnil Janošovský.
Pri plnom využití potenciálu tohto tepla by podľa portálu Euractiv
Slovensko dokázalo nahradiť 85 % konečnej spotreby zemného plynu v
priemysle, polovicu potreby tepla v sektore obchodu a služieb. Tým by sa
podľa Janošovského mohla výrazne znížila závislosť Slovenska od
fosílnych palív.